Edith

Poznám  jedno  kúzelné miesto. Nie je ďaleko od našej chalúpky.Vybehnete hore kopcom ku kapličke a v mieste,kde sa poľná cesta začne stáčať doprava  pokračujete krížom cez lúku až k lesu. Potom prebehnete lesnou cestou a ste na mieste.Cez horský potôčik tu niekto postavil most. Stačí  ho prebehnúť a ste v zázračnej krajine.... Môžete tu bojovať proti zlým škriatkom ,natrhať kyticu pre kráľovnú,postaviť vodný mlyn ,chytať ryby na večeru alebo hľadať jaštera pod koreňmi stromu....Je dobré mať také  miesto.......

Vyrástol nám doma pukancový strom. Vyrobili sme si ekologické  lepidlo  a tak pukance môžme  v čase núdze oberať  a jesť.

Pamätám sa na deň, keď sme sa rozhodli,že náš Simonko bude Simonko.Sedeli sme po večeri okolo stola a vymýšľali sme mená: Albert, Alex, Nicolas,  Ben...Najviac zo všetkých mi rezonovalo Simon, Saimon, Simeon. Ešte raz som si prečítala  už toľko ráz počutý príbeh o Simeonovi z Lukášovho evanjelia .Keď uvidel Božie dieťa, zaspieval známy chválospev:"Teraz prepustíš Pane svojho služobníka..." Prijal Božie dieťa ako výnimočné, i keď o ňom nemal žiadne výnimočné znamenie. Pastieri mali znamenie  anjela.Traja králi hviezdu. Simeon uvidel obyčajné dieťa a povedal o ňom, že je výnimočné. A to sa mi na ňom páči. Rodinná rada mi meno Simeon neschválila  a tak naše výnimočné  dieťa dostalo pri krste 13.6.2010  meno  SIMON....Je to vlastne latinská podoba mena Simeon.