Edith

K aždá  chvíľa prežitá s nimi sa mi zdá tak vzácna a tak horkosladká. Dnes sú zas o niečo starší,  než boli včera.   Nie je to ľahká úloha  viesť tieto malé lúče svetla.. Mám ich naučilť,  že sú statočnejší, ako si myslia, silnejší, než sa  zdá a múdrejší, než si o nich myslia druhí -a že  to nemusia nikomu dokazovať.   Narodili sa skrze mňa, ale nie zo mňa. Viem to. Od prvého momentu, keď som si  prežila mystický zážitok pôrodu a pozrela sa im  prvý raz do očí..  Sú so mnou. Ale nepatria mi. Môžem sa snažiť byť ako ony, ale nemôžem ich nútiť byť ako ja. Svet od nás očakáva mnoho. Kňazi nám vravia že naše deti patria cirkvi. Politici od nás chcú,  aby sme naše deti odrodili, oddojčili a odovzdali ich štátu. Zdravotníctvo a farmaceutické firmy na nás apelujú, aby sme nezanedbali zdravie  našich detí, lebo potom sme zodpovedné za zdravie celej populácie.  Škola  na nás tlačí, aby sme sa podriadili ich...

Dnes sa mi nechce nič. Najradšej by som odišla  niekam do tmy. Bola by som tam sama so sebou a mojou gitarou. Oživila by som spomienky a spievala by som piesne   o nebi ,   o svetle   a tak...    

Pre mňa pre tento rok toto : Umenie žiť  je vedieť vychutnať malé radosti a uniesť veľké bremená . . .                                                                             

Tento dopis je asi príliž osobný na to, aby sa verejne zdieľal. Dúfam, že mi to odosielateľ i adresát prepáčia... Ale môže to byť inšpirácia na darček NA POSLEDNÚ CHVÍĽU.... Simonko ho písal minulý rok. V tomto roku zaregistroval, že   MUSÍ  mať nejaké priania a tie napísať Ježiškovi...Všetky deti to tak robia..... Sadol si a popremýšľal.      Mláďatká učíme, že Vianoce sú dni splnených prianí a  dospievajúcim vyčítame, že  nepochopili ich zmysel... Nechať najmenších chápať svet tak, ako ho vidia ony, to chce odvahu... A občas sa  od nich niečo zmysluplného naučiť, to chce ešte väčšiu... Urobiť narodenému Ježiškovi trapnú reklamu počas sviatkov  je jednoduché. Svedectvo života je oveľa náročnejšie...                         

Veríš na Ježiška?- Opýtal sa ma  Simonko, keď maľoval polienko na výrobu anjela. Neviem, či mal na mysli vieru v Ježiška, ktorý nosí deťom darčeky, alebo mala táto otázk a hlbší filozofický   zámer?    -Veríš na Ježiška? Vŕta mi táto otázka v hlave, keď v tieni plameňov z krbu hľadím na svätú rodinu,  ktorú sme s deťmi vytvorili... ... Existujú len dve možnosti...   Budem veriť svetlu, alebo tme?  Radšej uverím svetlu. Vo svetle mám väčšiu odvahu tančiť medzi vlkmi...  Tými vo svete i uprostred cirkvi...  

Doma  zavládol nočný kľud. Na adventnom svietniku horia  4 sviečky.  Ak máte doma 5 ratolestí, môžete podľahnúť panike: -Mami, kúpite mi na Vianoce psa? Je to rasa Boo a stojí 300€ .Poslali by mi ho z Kyjeva.- -Mami, pred týždňom som  objednala rupsak a ešte   neprišiel. Písali, že zašlú do 3 dní.- -Maminka a môžme zavesiť na stromček tie zlaté guličky od babky?- -Mne by stačil len jeden darček: Asus Rog 751- -Chcel by som od Ježiška opičku. Ako mala Pipi. Budem sa o ňu starať.- -A ten papagáj Amazoňan modročelý vôbec nepotrebuje klietku!..- V obchodoch i na internete sa objavuje množstvo tovaru, ktorý je predmetom túžob našich milovaných detí....A tak často už s predstihom premýšľam, ako obdarovať tých, na ktorých mi najviac záleží...Ako to urobiť, aby nebol niekto sklamaný.... Ako to urobiť, aby boli Vianoce magickým časom splnených prianí.....Niekedy to funguje. Zvlážť, ak neupínam pozornosť  len   na darčeky......

Za vzdelanie našich detí je zodpovedná škola. Za naše zdravie -  zdravotníctvo a farmaceutické firmy. Naše peniaze si s radosťou vezmú na starosť finančné inštitúcie. Za náš poškodený majetok zodpovedajú poisťovne. Za naše kultúrne vyžitie sú zodpovedné kultúrne ustanovizne. Našich  starých   rodičov  dáme na starosť odborným zamestnancom v domovoch dôchodcov.   S našimi blízkymi  zomrelými sa dôstojne rozlúči pohrebná služba. Za náš duchovný život  zodpovedá cirkev a kňazi. A za  čo sme zodpovední my? Vedieť si vybrať tú správnu inštitúciu.. !?!...  

Deti majú úžasnú schopnosť nájsť si v dome to najfrekventovanejšie miesto a tam si začať stavať megastavbu.  Ide o to byť v centre diania a nasávať všetko, čo sa na tomto frekventovanom mieste deje. Sú ako špongia. Nasávajú, ako sa tvárim pri krájaní cibule, ako  sa pozriem na ich brata, ktorý  vôjde do kuchyne v topánkach, ako sa poteším, keď mi manžel prinesie zo záhrady čerstvé rajčiny, aký mám tón hlasu pri telefonickom rozhovore s najstarším synom, keď sa dozviem, že nepríde na večeru, ako privítam našu mačku Meggie, ktorá sa po dvoch dňoch vrátila domov . . .Nasávajú ....A na jednom frekventovanom mieste v dome , počas stavby megastavby sa v jednej detskej duši toho udeje toľko, že jeden by ani netušil....

Maminka v kuchyni máš na stole prekvapenie! Najkrajšie darčeky sú tie, ktoré nás nič nestoja. Trochu dobrej vôle kúsok tvorivosti a fantázie a to všetko z lásky... 

  Hojdanie v indiánskej hojdačke.Uspávanky. Modlitba . Príbehy z biblie. Rozprávky "z pusy." Rozprávky z knižky. Tieňohry. Vekom detí sa večerné rituály  u nás menia. Teraz  sú to príbehy zo života.Skutočné. Príbehy o neposlušnosti, indiánskych hrách, skákaní do sena, výletoch a návratoch. "A to sa ti naozaj stalo? To je skutočné?... " Alebo príbehy o nich samých. O našich deťoch....To, čo je skutočné.

Sedem rokov života s našim Simonkom...  

Tento film vytvoril Erik Rosenlund pod názvom  „Padajúce písmenká.“  Predstavuje 1 deň v živote študenta, ktorý trpí ADHD a nedokáže odolávať impulzom vo svojom okolí, z čoho mu vždy vyplynú nejaké problémy....

Mám rada obdobie od adventu do Troch kráľov. Sv. Mikuláš, sv.Barbora, sv.Lucia, všetko to tajomno a očakávanie zavŕši narodenie Ježiška. A pretože našich 5 detí k nám prichádzalo postupne, už takmer 16 rokov zažívame tento  čas s detskou radosťou, nedočkavosťou a vďačnosťou. Simonko má už 6 rokov a všetky naše staršie  deti s ním hrajú túto hru o tajomnom Mužovi z iného sveta, ktorý  rozdáva dary  ľuďom na Zemi. . .A náramne ich to baví. Kto vie, ako to bude neskôr? Bude mať detská viera v dobro  presah do iného chápania  dávajúcej Lásky?.... Boli sme spolu, boli sme sami so sebou, boli sme sami sebou. Mali sme čas len tak  BYŤ. Bolo nám krásne...   .

Zastav sa, vytvor si odstup od svojho života a rozhliadni sa...

Mám to tu rada. Tu sú moje korene. Žil tu môj rod, zdroj, z ktorého pochádzam. Po týchto miestach  chodili moji predkovia a chránili si všetko, čo im pomáhalo prežiť. Hmotné i duchovné. Zdá sa, že tam dolu -  v meste sa všetko vymyká spod kontroly. . . Školský systém, štátny rozpočet, životné prostredie, zločinnosť. . . Ani to počasie  nie je, ako má byť...Všetci žiadajú zmeny....  . . .Stále na niečo reagovať môže byť dosť vyčerpávajúce. Lepšie je tvoriť si svoj vlastný, originálny a nenapodobiteľný svet. . .  Keď vybehneme s deťmi na pasienky a vidím pasúce sa stáda, sušiaky so senom, zapriahnuté kone , políčka,  hory a pohoria okolo cítim, že som v bezpečí. Viem, že je všetko v poriadku  a Zem sa točí tak, ako má.......