Chvíle horkosladké.
Nie je to ľahká úloha viesť tieto malé lúče svetla.. Mám ich naučilť, že sú statočnejší, ako si myslia, silnejší, než sa zdá a múdrejší, než si o nich myslia druhí -a že to nemusia nikomu dokazovať.
Narodili sa skrze mňa, ale nie zo mňa. Viem to. Od prvého momentu, keď som si prežila mystický zážitok pôrodu a pozrela sa im prvý raz do očí..
Sú so mnou. Ale nepatria mi. Môžem sa snažiť byť ako ony, ale nemôžem ich nútiť byť ako ja.
Svet od nás očakáva mnoho. Kňazi nám vravia že naše deti patria cirkvi. Politici od nás chcú, aby sme naše deti odrodili, oddojčili a odovzdali ich štátu. Zdravotníctvo a farmaceutické firmy na nás apelujú, aby sme nezanedbali zdravie našich detí, lebo potom sme zodpovedné za zdravie celej populácie. Škola na nás tlačí, aby sme sa podriadili ich prepracovanému systému edukácie a socializácie pre dobro spoločnosti. Každý má o tom vlastnú predstavu, kúsok svojej pravdy.
S obdivom sa skláňam pred mamami, ktoré s láskou vešajú obrázky s kresbičkami od svojich detí vo svojich príbytkoch. S obdivom sa skláňam nad mamami, ktoré musia finančne zabezpečiť svoju rodinu a platiť účty nielen za nájom. Hlboko sa skláňam pred mamami, ktoré vo dne i v noci bdejú nad svojimi deťmi. Pre lásku, pre pokoj a rovnováhu v chaose tohto sveta. A potom počúvajú, že nie sú dosť dobré na to, aby ich správne vychovali. Prispôsobiť sa a vyhovieť všetkým sa nedá. Ak rýchlo nepochopíme, ako byť normálne v tomto svete, budeme vždy tlačené k múru. Nikdy nebudeme dosť dobré na to, aby bol tento svet s našimi rozhodnutiami spokojný. Ak dojčíme dieťa príliš dlho, budú nás hodnotiť, že to už nepotrebuje. Ak ho odstavíme skôr, ako sa očakáva, sme zlé matky, lebo mu nedoprajeme, čo mu patrí. Ak odovzdáme dieťa školskému systému príliš skoro, budeme posudzované, že je to príliš skoro. Ak ho privedieme do školskej ustanovizne neskôr, ako sa očakáva, budú nás hodnotiť, že je to veľmi neskoro pre jeho zdravý psychický vývoj. A nedajbože, ak sa rozhodneme, že si ho necháme doma, v snahe odovzdať mu rodinné a morálne hodnoty a byť jeho sprievodcom na ceste, kým neroztvorí krídla.
Svet od nás očakáva mnoho. Kňazi nám vravia že naše deti patria cirkvi. Politici od nás chcú, aby sme naše deti odrodili, oddojčili a odovzdali ich štátu. Zdravotníctvo a farmaceutické firmy na nás apelujú, aby sme nezanedbali zdravie našich detí, lebo potom sme zodpovedné za zdravie celej populácie. Škola na nás tlačí, aby sme sa podriadili ich prepracovanému systému edukácie a socializácie pre dobro spoločnosti. Každý má o tom vlastnú predstavu, kúsok svojej pravdy.
S obdivom sa skláňam pred mamami, ktoré s láskou vešajú obrázky s kresbičkami od svojich detí vo svojich príbytkoch. S obdivom sa skláňam nad mamami, ktoré musia finančne zabezpečiť svoju rodinu a platiť účty nielen za nájom. Hlboko sa skláňam pred mamami, ktoré vo dne i v noci bdejú nad svojimi deťmi. Pre lásku, pre pokoj a rovnováhu v chaose tohto sveta. A potom počúvajú, že nie sú dosť dobré na to, aby ich správne vychovali. Prispôsobiť sa a vyhovieť všetkým sa nedá. Ak rýchlo nepochopíme, ako byť normálne v tomto svete, budeme vždy tlačené k múru. Nikdy nebudeme dosť dobré na to, aby bol tento svet s našimi rozhodnutiami spokojný. Ak dojčíme dieťa príliš dlho, budú nás hodnotiť, že to už nepotrebuje. Ak ho odstavíme skôr, ako sa očakáva, sme zlé matky, lebo mu nedoprajeme, čo mu patrí. Ak odovzdáme dieťa školskému systému príliš skoro, budeme posudzované, že je to príliš skoro. Ak ho privedieme do školskej ustanovizne neskôr, ako sa očakáva, budú nás hodnotiť, že je to veľmi neskoro pre jeho zdravý psychický vývoj. A nedajbože, ak sa rozhodneme, že si ho necháme doma, v snahe odovzdať mu rodinné a morálne hodnoty a byť jeho sprievodcom na ceste, kým neroztvorí krídla.
Ak sa venujeme rodine, apelujú na nás, že by sme mali byť aktívni vo farnosti, či na verejnosti a nie sa uzatvárať do seba. Ak chceme slúžiť i iným, utekáme vraj od rodiny. Nikdy nebudeme dosť dobré pre tento svet. Lebo nie sme tým, čo o nás hovoria.
Čo sa skrýva nad našou zraniteľnosťou?Kedy sme dovolili aby hluk sveta prehlušil naše srdce? Vieme, čo máme robiť. Pravda, ak ma neprehlušia tí, ktorí o tom vedia tak málo. Vieme odhadnúť, kedy je ten správny čas na všetko. Vieme robiť správne rozhodnutia, lebo ich máme vpísané hlboko v duši.
Je načase prestať nenávidieť mamy, ktoré sa rozhodujú ináč, ako od nich očakáva svet, cirkev, štát, škola, susedia. Vždy tu budú ľudia, ktorí milujú, i tí, čo nenávidia. Či je môj príbytok posudzovaný ako chudobný, alebo ako bohatý, či sa rozhodnem tak alebo inak, nemá to nič spoločné s mojou cenou, ani s cenou mojich detí. Nikto nie je lepší, ani horší, než ten druhý . Je to len o našom postoji. Je to proste na nás. Pre dobro našich detí. Pre dobro nás, všetkých. Pre lásku, ktorou sme boli vykúpení. Všetci. Bez rozdielu.
Je načase prestať nenávidieť mamy, ktoré sa rozhodujú ináč, ako od nich očakáva svet, cirkev, štát, škola, susedia. Vždy tu budú ľudia, ktorí milujú, i tí, čo nenávidia. Či je môj príbytok posudzovaný ako chudobný, alebo ako bohatý, či sa rozhodnem tak alebo inak, nemá to nič spoločné s mojou cenou, ani s cenou mojich detí. Nikto nie je lepší, ani horší, než ten druhý . Je to len o našom postoji. Je to proste na nás. Pre dobro našich detí. Pre dobro nás, všetkých. Pre lásku, ktorou sme boli vykúpení. Všetci. Bez rozdielu.
Komentáre
Zverejnenie komentára