Edith

Naša nová tapeta-tabuľa je využitá naplno,čo ma veľmi teší. Nalepila som ju hlavne pre Simonka na grafomotorické cvičenia, lebo sa nekamaráti s pastelkami.  Včera Noemi na tabuľu napísala ctiát od Kiyosaki . Možno preto, aby vyventilovala svoje pocity z môjho neustáleho pripomínania, aká je školská príprava dôležitá pre život, alebo mala len potrebu vyjadriť svoj názor na náš školský systém. A má pravdu.

Roháčske vrchy sa zabeleli čerstvo napadaným snehom.  V lese pod Roháčmi sme ale namiesto po snehu kráčali po sviežozelenom machovom koberci.  Adamko si utvrdil nové učivo z Biológie-machy a lišajníky. Je úžasné poobzerať sa v lese po kameňoch a spadnutých stromoch,koľko druhov machov na nich rastie. Simonkovi nakoniec vôbec nevadilo, že sme nenašli materiál na stavbu snehuliaka : -Tu je ale krásne!- -Aha jašterička! Zaliezla pod tento kameň!- -Tento odrezaný strom vyzerá ako stolička! Môžem si sadnúť?- -Takýto potôčik by som chcel mať doma!- -Prídeme sem aj zajtra?- Pozreli sme si aj Múzeum slovenskej dediny: -Prečo mali takú malú kuchyňu?- -A ako si na poli nalievali z toho džbánu, keď sú tri spojené?- -Tie koberce, čo máme doma tiež robili na takomto stroji?- -Prečo tie maľované misky dávali upiecť do pece?- Veľa sme toho videli,veľa zažili,niečo sme sa naučili. Zazvonili sme na zvonici,vyskúšali hrnčiarsky kruh,strieľali z praku na terč, postavili hrádzu v ...

Do doliny, kde sa pásli  kone vo výbehu práve sadala hmla.Všade bolo ticho a  mne sa zdalo, že sme sa ocitli v inom svete.  Naše dievčence si vzali ohlávky, stratili sa mi z dohľadu a o chvíľu sa vynorili z hmly, každá v sprievode veľkého zvieraťa, ktoré stelesňuje silu,divokosť a pokoj zároveň... Na protiľahlých kopcoch ovečky spásali poslednú zeleň a ja som si ticho priala, aby babie leto vydržalo ešte čo najdlhšie.... 

Zdobili nám záhradu od skorého leta až doteraz. Dnes v noci prišiel prvý prízemný mráz. Zopár som nich som ešte stihla ochrániť a pár dní sa z nich budeme tešiť doma v teple...