Edith

ŠtěstÍ je krásná věc RICHARD MÜLLER & FRAGILE TURNÉ „HLASY 2“-  zážitok...- ešte teraz mi znie v ušiach posledná pieseň, ktorú sme si zaspievali v závere koncertu. Má možno i viac, ako 20 rokov:  Štěstí je krásná věc .   Na svoje si prišiel i Adamko, lebo sa mu podarilo získať podpisy všetkých spevákov skupiny Fragile. A ja stále premýšľam, ako to s tým šťastím vlastne je...?                                                                                 

Z ajtra rozhodne musíme ísť do knižnice vrátiť  túto  kúzelnú knižku  . Musíme predsa dopriať aj iným deťom vidieť nádherné ilustrácie   a čítať o výletoch do sveta fantázie Mimi  a Lízy. Simonko /4.r./ sa už od leta nevie  s ňou rozlúčiť. Niektoré príbehy som mu čítala už "napoštvrté". Je to knižka o priateľstve dvoch dievčat.Jedna má oči stále zatvorené a druhá ich má dokorán.: "Ahoj,ty spíš?" Vykríkla Líza začudovane.Nie. Mám len zatvorené oči, odvetila Mimi."No tak ich otvor!" "Ale to nejde, ja som slepá!" Dozviete sa, že svet možno vidieť aj s očami  zatvorenými. A to rukami, ušami , nosom i srdcom. Dozviete sa že farba sivá je trochu ako škvára vŕzgajúca pod nohami alebo ako hmla pod mihalnicami alebo ako betónový múr na ceste k babičke alebo ako popol na zemiaku upečenom v pahrebe alebo ako NOVEMBER. Mimi vidí dokonca i jazykom! Mimi nevidí očami a to je dôvod, prečo môže vôjsť do hradu  postaveného z kociek, plávať v akváriu a hľad...

Naše krásne  prázdniny! Žiaden internet,telka, telefón,nijaké školské a pracovné povinnosti ,žiadne ranné vstávanie .Krásny čas strávený s deťmi....

Poznám  jedno  kúzelné miesto. Nie je ďaleko od našej chalúpky.Vybehnete hore kopcom ku kapličke a v mieste,kde sa poľná cesta začne stáčať doprava  pokračujete krížom cez lúku až k lesu. Potom prebehnete lesnou cestou a ste na mieste.Cez horský potôčik tu niekto postavil most. Stačí  ho prebehnúť a ste v zázračnej krajine.... Môžete tu bojovať proti zlým škriatkom ,natrhať kyticu pre kráľovnú,postaviť vodný mlyn ,chytať ryby na večeru alebo hľadať jaštera pod koreňmi stromu....Je dobré mať také  miesto.......

Vyrástol nám doma pukancový strom. Vyrobili sme si ekologické  lepidlo  a tak pukance môžme  v čase núdze oberať  a jesť.

Pamätám sa na deň, keď sme sa rozhodli,že náš Simonko bude Simonko.Sedeli sme po večeri okolo stola a vymýšľali sme mená: Albert, Alex, Nicolas,  Ben...Najviac zo všetkých mi rezonovalo Simon, Saimon, Simeon. Ešte raz som si prečítala  už toľko ráz počutý príbeh o Simeonovi z Lukášovho evanjelia .Keď uvidel Božie dieťa, zaspieval známy chválospev:"Teraz prepustíš Pane svojho služobníka..." Prijal Božie dieťa ako výnimočné, i keď o ňom nemal žiadne výnimočné znamenie. Pastieri mali znamenie  anjela.Traja králi hviezdu. Simeon uvidel obyčajné dieťa a povedal o ňom, že je výnimočné. A to sa mi na ňom páči. Rodinná rada mi meno Simeon neschválila  a tak naše výnimočné  dieťa dostalo pri krste 13.6.2010  meno  SIMON....Je to vlastne latinská podoba mena Simeon.