Edith

  Hrať sa  s   farebnými valčekmi   - to   je   zábava pre malých i veľkých....

Dostala som vzácny darček.  Veľa pre mňa znamená... Je to   myšlienka  napísaná na plátne. Biele písmenká na čiernom podklade .  Idea, ktorá ma môže posunúť ďalej. Zavesila som ho na stenu a občas , keď idem okolo, mrknem na pár tých slov, ktoré sa dotýkajú môjho bytia. Nie je to snaha oklamať svoju myseľ pozitívnym vnímaním skutočnej a niekedy tvrdej reality života. . . Je to snaha tvoriť krásny svet pre nás a naše deti. Viac o vplyve slov na náš život som sa dozvedela na seminári   Nejkrásnější slova pro vaše děti   . ... Ako môže pôsobiť slovo na náš život. Slovo hovorené, písané   i slovo vo forme myšlienky. O sile slova pojednáva i výskum Masaru Emota    Správa z vody Či  sa rozhodnem mu veriť alebo nie - častejšie prehodnocujem  čo dennodenne zasievam do našich detí, ľudí okolo -  i do seba ... .

Pre každého niečo iné. Cez víkend  bola pre najmladšieho člena našej rodiny  najdôležitejšia vec v živote zistiť, komu patrí  trus roztrúsený na lúke pod poľovníckou vyhliadkou... A tak sme študovali tvar a veľkosť trusu lesných zvierat a prišli sme na to, že lúku navštívili  pred nami srnky, zajace a diviaky. Niekedy je potrebné vyčistiť si hlavu  a  urobiť v nej miesto pre  to Dôležité.... (:  i keď na pohľad je to len obyčajný trus...:)  

Do určitého veku deti fascinuje práca na stavbách zo snehu. Lopotia sa s lopatami, gúľajú sa s guľami, majú strach, či im  stavba nespadne a ak spadne, začnú gúľať odznova. Neskrývajú nadšenie a sú odhodlané tvoriť, vymýšľať a zdokonaľovať svoje dielo. Nezastaví ich ani to vedomie, že na druhý deň bude zo stavby kaluž. Pripomína mi to citát od Konfucia -Cesta je cieľ.-  Tento princíp môže platiť aj pre náš život. Niekedy si v ruchu života nestihneme uvedomovať, že cieľom našej cesty môže byť to, čo zažívame počas nej... Rada pozorujem naše deti, keď sa hrajú. A nielen zo snehom. Môžem sa od nich veľa naučiť...  

Ten svah, na ktorý naše deti  minulý týždeň vyliezli so sánkami sa zdal v porovnaní so Spálenou, kde cez prázdniny  snowboradovali, príliš krátky a príliš mierny. Čakali sme ich pod svahom , že sa spustia. Nespustili. Priviazali si sánky a boby ako neposlušných psíkov o strom a bežali do lesa. "Tak na tomto sme sa predsa nedohodli! Týždeň si nesadnú . - Za počítač !" Oznámila som manželovi a šliapali sme svorne za nimi. Naše deti sú proste také!  Spontánne. Ako všetky ostatné! Vošli sme za nimi do lesa a žasli sme nad  tou zasneženou krásou !  Z nevydarenej sánkovačky bola nakoniec vydarená prechádzka. Deti videli srnku a zajaca, napili sa vody zo studničky, zahrali sa na sprievodcov po múzeu a na koniec sa našiel i kopec na sánkovanie. A ten týždeň bez internetu tiež nebol na škodu...              ...

Včera večer  sme boli na kultúre.Nemuseli sme chodiť ďaleko. Stačilo vojsť do chlapčenskej izby. Aj pozvánky boli, aj občerstvenie po prvom dejstve. Len fotiť bolo zakázané... Tak aspoň tajne: pár fotiek mobilom...-Aj sme sa trochu báli...nie kvôli foteniu ... Kvôli strašidlám!