Puchmajerovej jazierko

Na svete je veľa krásnych miest, ktoré sú málo zaľudnené a ťažko dostupné. 
 Človek ich objaví len tak  -  náhodou -  počas svojej cesty, alebo vie, že niekde tam to miesto je a hľadá ho.
Pravidlá nám kážu: "Choďte po vyznačených trasách! Nechajte sa viesť ! Neodbočujte z vyšliapaných  chodníkov!" Niekedy je dobré ísť vlastnou i keď tŕnistou cestou...
Je to síce na vlastnú zodpovednosť, ale stojí to za to.
Kto hľadá, nájde. Aj my sme hľadali a našli sme. Puchmajerovej jazierko.
Prvý krát sme jazero objavili, keď mal Simonko 2 roky. Prekladali sme si ho cez jarčeky, bodliaky, bahnité miesta, chrastie, žihľavu a skaly. Keď sa pred nami objavilo, boli sme nadšení.
Po nejakom čase  sme jazierko chceli  ukázať priateľom. Boli otrávení z cesty a jazierko ich neoslovilo tak, ako nás....Tak to už v živote chodí.....
A Ono tam stále je. A ešte pár rokov bude. Pomaly, ale isto ho zarastajú riasy. A menia okolie na rašelinu. Obklopujú ho staré smreky a potichu  ho strážia. Nevevedú k nemu žiadne značky. A predsa je tam. Skryté  pred ostatnými. Utajené, hlboké a krásne.....