Edith

Tieto minúty, ktoré sa zdajú navonok neproduktívne, napĺňajú naše vnútorné studne.

K aždá  chvíľa prežitá s nimi sa mi zdá tak vzácna a tak horkosladká. Dnes sú zas o niečo starší,  než boli včera.   Nie je to ľahká úloha  viesť tieto malé lúče svetla.. Mám ich naučilť,  že sú statočnejší, ako si myslia, silnejší, než sa  zdá a múdrejší, než si o nich myslia druhí -a že  to nemusia nikomu dokazovať.   Narodili sa skrze mňa, ale nie zo mňa. Viem to. Od prvého momentu, keď som si  prežila mystický zážitok pôrodu a pozrela sa im  prvý raz do očí..  Sú so mnou. Ale nepatria mi. Môžem sa snažiť byť ako ony, ale nemôžem ich nútiť byť ako ja. Svet od nás očakáva mnoho. Kňazi nám vravia že naše deti patria cirkvi. Politici od nás chcú,  aby sme naše deti odrodili, oddojčili a odovzdali ich štátu. Zdravotníctvo a farmaceutické firmy na nás apelujú, aby sme nezanedbali zdravie  našich detí, lebo potom sme zodpovedné za zdravie celej populácie.  Škola  na nás tlačí, aby sme sa podriadili ich...

15 rokov ubehlo odvedy, keď sme si prvý krát  pozerali  do očí . Odmalička máš v nich odhodlanie, oddanosť, samostatnosť a odvahu. Viem, že to tak má byť, že deti opustia svojich rodičov. Viem, že sa to stane tak rýchlo, ako rýchlo si vyrástla z bábätka. Preto si chcem užiť naše spoločné chvíle a chcem, aby boli šťastné.V niektorých chvíľach vidím v Tebe ženu, ktorou sa stávaš, a v iných zas to malé, milé dievčatko, ktorým si bola. Tvoje citlivé srdce je odmalička Tvojou najväčšou zbraňou a zároveň Tvojou najväčšou slabinou. Byť Tvojou mamou je pre mňa to najťažšie a zároveň najkrajšie. Byť zodpovedná a byť Ti oporou. Zabezpečiť, aby si sa cítila bezpečne a podporovať Ťa, aby si bola otvorená pre nové veci. Riskovať, chrániť Ťa pred ublížením, a dúfať, že sa Ti bude dariť.  Si jedinečná a preto sa s nikým neporovnávaj. Ak začneš predstierať, si o krok späť. Si mimo cestu, talenty a dary, ktoré môžeš svetu  ponúknuť. Môžeš sa inšpirovať. Ale buď pozorná a citlivá...

Dnes máš 17 a ja sa snažím v pamäti pozbierať všetky nostalgické spomienky na Tvoje detstvo. Vstúpila si do tohoto sveta jemne a trpezlivo. Tvoje dni boli pretkané žiarivou radosťou, ktorú šíriš okolo seba a zároveň hĺbavými chvíľkami, keď sústredená premýšľaš, aby si potom mohla v ďalšej chvíli byť naplno prítomná pre nezbednú partiu svojich súrodencov..A nielen pre nich.☺️ Kone boli tvoja láska na prvý pohľad, keď si ich stretla na svojej ceste. Zostaň verná svojim snom a vždy vo svojom živote hľadaj Pravdu a povyšuj ju nad všetko ostatné. Byť Tvojou mamou je pre mňa jeden z najväčších darov. Krásne narodeniny, Sarah💕

Dnes sa mi nechce nič. Najradšej by som odišla  niekam do tmy. Bola by som tam sama so sebou a mojou gitarou. Oživila by som spomienky a spievala by som piesne   o nebi ,   o svetle   a tak...    

Máš už neuveriteľných 13 a práve premýšľaš, čo si priať.,. Keď si bol malý, prial si si krídla. Možno si chcel vidieť svoj život z nadhľadu. Narodil si sa s dvojtýždňovým omeškaním, ale keď si sa rozhodol vstúpiť do tohoto sveta, už si sa nezdržiaval a bol si veľmi rýchly. 4,250 kg a 53 cm boli Tvoje miery. Si divoký, autentický a nebojíš sa výziev. A máš dobré srdce. Prajem Ti zo srdca tie krídla, ktoré si si prial, keď si bol malý. A prajem Ti verných priateľov. Sú ako anjeli. Zodvihnú Ťa vždy ,keď Tvoje krídla zabudnú lietať. Krásne narodeniny, môj milovaný. ❤️

Miesto, kde môžme vidieť pravdu a nasledovať ju, nie je tam hore, kde sa kuchtí moc a sláva. Ale dole.  Tam, kde padajú zrniečka ochotné odumrieť, aby predali život ďalej.

Vnímať všetkými zmyslami sme už zabudli. odmalička nás učia zhodnocovať svet okolo nás očami, rozumom a uši používať na počúvanie príkazov a poučiek. " Pozri, to je vták a to je pes. Tam nechoď, je tam voda. Zober si dáždnik, prší. " Ktoré z našich detí si precítilo,aké to je, keď si do dažďa nezoberie dáždnik či gumáky.? Aké to je vnímať zmyslami naplno aj to, čo je nevšedné ale prirodzené, sme zabudli. A odnaučili sme to i naše deti. Orbis pictus -výstava v Zlíne,inšpirovana učiteľom národov  nám pripomenula, aké je učenie zábavné, keď vnímame svet všetkými zmyslami. -

Pre mňa pre tento rok toto : Umenie žiť  je vedieť vychutnať malé radosti a uniesť veľké bremená . . .                                                                             

Tento dopis je asi príliž osobný na to, aby sa verejne zdieľal. Dúfam, že mi to odosielateľ i adresát prepáčia... Ale môže to byť inšpirácia na darček NA POSLEDNÚ CHVÍĽU.... Simonko ho písal minulý rok. V tomto roku zaregistroval, že   MUSÍ  mať nejaké priania a tie napísať Ježiškovi...Všetky deti to tak robia..... Sadol si a popremýšľal.      Mláďatká učíme, že Vianoce sú dni splnených prianí a  dospievajúcim vyčítame, že  nepochopili ich zmysel... Nechať najmenších chápať svet tak, ako ho vidia ony, to chce odvahu... A občas sa  od nich niečo zmysluplného naučiť, to chce ešte väčšiu... Urobiť narodenému Ježiškovi trapnú reklamu počas sviatkov  je jednoduché. Svedectvo života je oveľa náročnejšie...                         

Veríš na Ježiška?- Opýtal sa ma  Simonko, keď maľoval polienko na výrobu anjela. Neviem, či mal na mysli vieru v Ježiška, ktorý nosí deťom darčeky, alebo mala táto otázk a hlbší filozofický   zámer?    -Veríš na Ježiška? Vŕta mi táto otázka v hlave, keď v tieni plameňov z krbu hľadím na svätú rodinu,  ktorú sme s deťmi vytvorili... ... Existujú len dve možnosti...   Budem veriť svetlu, alebo tme?  Radšej uverím svetlu. Vo svetle mám väčšiu odvahu tančiť medzi vlkmi...  Tými vo svete i uprostred cirkvi...  

Doma  zavládol nočný kľud. Na adventnom svietniku horia  4 sviečky.  Ak máte doma 5 ratolestí, môžete podľahnúť panike: -Mami, kúpite mi na Vianoce psa? Je to rasa Boo a stojí 300€ .Poslali by mi ho z Kyjeva.- -Mami, pred týždňom som  objednala rupsak a ešte   neprišiel. Písali, že zašlú do 3 dní.- -Maminka a môžme zavesiť na stromček tie zlaté guličky od babky?- -Mne by stačil len jeden darček: Asus Rog 751- -Chcel by som od Ježiška opičku. Ako mala Pipi. Budem sa o ňu starať.- -A ten papagáj Amazoňan modročelý vôbec nepotrebuje klietku!..- V obchodoch i na internete sa objavuje množstvo tovaru, ktorý je predmetom túžob našich milovaných detí....A tak často už s predstihom premýšľam, ako obdarovať tých, na ktorých mi najviac záleží...Ako to urobiť, aby nebol niekto sklamaný.... Ako to urobiť, aby boli Vianoce magickým časom splnených prianí.....Niekedy to funguje. Zvlážť, ak neupínam pozornosť  len   na darčeky......

Už týždeň Simon žobroní o zápalky.  Moja podozrievavá myseľ si vytvárala domnienky, že v tom bude niečo nekalého! Hlavne preto, lebo vidím, ako ho fascinuje žiara sviečok na adventnom venci, ktoré zapaľujem každý večer zapaľovačom.  Včera  pred neho náš prvorodený  položil zápalkovú krabičku ..Simonkovi žiarili oči ,vyberal po jednom zápalky a celý večer tvoril. . . . V poslednom čase  skladá obrazy takmer zo všetkého, čo mu príde pod ruku....                                                                                            ...

Keď sa vyskytnú nejaké problémy, objímte svoje deti. Uvedomíte si, že ak sú vedľa Vás živé a zdravé, žiadne problémy nemáte....

Dnes v noci k nám príde Mikuláš. Tajne. Aby ho nikto nevidel. Ten minuloročný mal obuté také isté topánky, ako má Áron. A ten predtým mal vraj akýsi tenký hlas...  Sedem párov topánok čaká na nádielku. A ešte červená ponožka pre Tris... A my ideme spať, aby Mikuláš mohol v pokoji vykonať svoju prácu....Tak teda zajtra....

Za vzdelanie našich detí je zodpovedná škola. Za naše zdravie -  zdravotníctvo a farmaceutické firmy. Naše peniaze si s radosťou vezmú na starosť finančné inštitúcie. Za náš poškodený majetok zodpovedajú poisťovne. Za naše kultúrne vyžitie sú zodpovedné kultúrne ustanovizne. Našich  starých   rodičov  dáme na starosť odborným zamestnancom v domovoch dôchodcov.   S našimi blízkymi  zomrelými sa dôstojne rozlúči pohrebná služba. Za náš duchovný život  zodpovedá cirkev a kňazi. A za  čo sme zodpovední my? Vedieť si vybrať tú správnu inštitúciu.. !?!...  

Deti majú úžasnú schopnosť nájsť si v dome to najfrekventovanejšie miesto a tam si začať stavať megastavbu.  Ide o to byť v centre diania a nasávať všetko, čo sa na tomto frekventovanom mieste deje. Sú ako špongia. Nasávajú, ako sa tvárim pri krájaní cibule, ako  sa pozriem na ich brata, ktorý  vôjde do kuchyne v topánkach, ako sa poteším, keď mi manžel prinesie zo záhrady čerstvé rajčiny, aký mám tón hlasu pri telefonickom rozhovore s najstarším synom, keď sa dozviem, že nepríde na večeru, ako privítam našu mačku Meggie, ktorá sa po dvoch dňoch vrátila domov . . .Nasávajú ....A na jednom frekventovanom mieste v dome , počas stavby megastavby sa v jednej detskej duši toho udeje toľko, že jeden by ani netušil....

https://m.feminity.zoznam.sk/cl/100542/900619/ako-zvladnut-starostlivost-o-jedno-dieta-rozhovor-so-slovenkou-a-mamou-5-tich-deti-vas-inspiruje

Maminka v kuchyni máš na stole prekvapenie! Najkrajšie darčeky sú tie, ktoré nás nič nestoja. Trochu dobrej vôle kúsok tvorivosti a fantázie a to všetko z lásky... 

  Hojdanie v indiánskej hojdačke.Uspávanky. Modlitba . Príbehy z biblie. Rozprávky "z pusy." Rozprávky z knižky. Tieňohry. Vekom detí sa večerné rituály  u nás menia. Teraz  sú to príbehy zo života.Skutočné. Príbehy o neposlušnosti, indiánskych hrách, skákaní do sena, výletoch a návratoch. "A to sa ti naozaj stalo? To je skutočné?... " Alebo príbehy o nich samých. O našich deťoch....To, čo je skutočné.